Čičmany, bicykel, jelenia ruja a ja

Čičmany

Tento príbeh je o tom ako som sa, na bicykli, dostal do obce Čičmany.

Resp. o tom ako som sa tam skoro nedostal.

V utorok 18.9.2018 som si vytýčil za cieľ, splniť aspoň časť plánu, ktorý som si na tento rok stanovil. V práci som mal dovolenku, bola zrovna akcia v rámci Európskeho týždňa mobility a tak som sa rozhodol, že to nejako skombinujem.

Večer pred odjazdom si pozerám vlaky na ktoré mi platí akcia. Nabalím sa a ráno už stačí len vyraziť. Hneď od rána sa to všetko zamotáva. Raňajky, ani desiatu, som si nestihol pripraviť, ako to už býva ponáhľam sa na vlak. Všetko by bolo fajn, lístok som si kúpil dopredu, cez internet. Jediné čo som prehliadol, že vlak do Leopoldova mal odchod 4:32 a nie 4:38 (fakt netuším ako som to pozeral). V rýchlosti som si pozrel kedy mi ide ďalší spoj. Zisťujem, že to už by som prišiel až podvečer do Považskej Teplej, odkiaľ som chcel vyraziť. No nič tento rok v týždni mobility vlaky nevyužívam naplno.

Volím ďalší vlak, týmto počinom sa dostávam do Leopoldova, kde môžem prestúpiť na rýchlik. V Leopoldove si kupujem lístok, pretože akcia sa vzťahuje iba na osobné a REX vlaky. Rýchlikom sa dostávam do Trenčína a tam prestupujem na osobný vlak do Žiliny. Vystupujem v Považskej Teplej a milo ma “prekvapuje”, že som sem prišiel iba o 30 minút neskôr ako by som prišiel tým skorším vlakom.

Dnes sa mi akosi “smola lepí na nohy”. Ešte pred tým ako som však vystúpil z vlaku, sa mi pri brzdení akosi zošmykol bicykel a zadné koleso sa zošmyklo až do dverí. Neznámy pán, ktorý sa snažil nastúpiť do vlaku, mi stihol tri krát celou silou “zacvaknúť” do spomínaného zadného kolesa. Ospravedlňuje sa, ale neberiem to ako jeho vinu, je to skrátka “blbý deň”. Kontrolujem koleso, či je schopné na jazdu a aj vďaka zdvojenému ráfiku je to len “osmička”. Brzdiť to brzdí hádzať to hádže len jemne. Pripevňujem tašku na bicykel a môžem vyraziť, dúfajúc, že už sa mi dnes nič horšie neprihodí.

Už sedím na bicykli, už je dobre. Neviem odhadnúť kam až dnes prídem, ale sedím na bicykli a hýbem sa, to mi stačí ku troche šťastia.

Moja dnešná prvá “méta” je Manínska tiesňava a ak to vyjde, tak možno aj Zraková pyramída v Súľove. To som ale netušil, že sa sem dostanem tak rýchlo. Od vlakovej stanice to je len slabé 3 kilometre. Slnko mi ide oproti a v tiesňave je, v čase môjho príchodu, celkom šero. A tak urobím pár fotografií, pobudnem chvíľu v tichosti pri symbolickom cintoríne, ktorý sa tu nachádza a idem ďalej. Za obcou Záskalie nasleduje ďalšia tiesňava (na tú som úplne zabudol). Kostolecká tiesňava má údajne najväčší skalný previs na Slovensku. Jediné čo viem povedať s istotou, že je to najvyšší skalný previs aký som kedy videl.

Stále je dosť málo hodín a tak ešte chcem ísť pozrieť zrakovú pyramídu. Sem som chcel ísť pozrieť len tak zo zaujímavosti. Mapu som zabudol doma a tak skúšam navigáciu. Po ceste je to dosť obchádzka a tak spúšťam prvý krát v živote turistickú navigáciu a idem do “neznáma”. Ako vychádzam z lesa pred Súľovom, už z diaľky vidím Súľovské vrchy. V obci Súľov-Hradná som okolo obeda a tak si dávam malú prestávku. Skúšam si nastaviť navigáciu, niečo tam stláčam a idem ďalej. Mobil mi akosi blbne a nechce načítavať údaje. Potom prepočítava a “omylom” odbočím doľava. Na konci je súkromný pozemok (zákaz vstupu) a tak idem po lúke v stopách traktora. Aspoň si pozriem aké sú tu výhľady.

Dobre som urobil, veď presne tu sa dostávam k zrakovej pyramíde. Výhľad ako z pohľadnice, na to aby som urobil nejaký lepší záber, by som potreboval viac času a tak sa viac kochám pohľadmi, ako fotím. Pobudnem tu chvíľu a pokračujem. V navigácii nastavujem najkratšiu trasu pre bicykel. Ale robím “chybu” lebo omylom som dal trasy pre MTB bicykle a to je trochu rozdiel, ísť na plne naloženom trek/cross bicykli a ísť na horskom bicykli. V tejto chvíli však o tom neviem a aj preto pokračujem tak ako pokračujem.

Tam kde skončí cesta pokračujem po lesnej ceste strmo hore do sedla Marek. Odtiaľ potom do obce Malé Čierne. Podľa pôvodného plánu som chcel ísť cez sedlo Fačkov. Navigácia však vraví aby som išiel smerom na Domanižu. Super, bude skratka (ono to je vzdušnou čiarou kratšie). V obci Domaniža si chcem dať “obed”, ale kvôli šetreniu času si iba kúpim niečo v miestnych potravinách.

Čas sa kráti a pomaly, ale iste, sa ochladzuje. V obci Sádočné ma navigácia navádza do hory. Už tuším, že to bude náročné, ale vrátiť sa už nedá. V najhoršom prípade tu mám stan a prespím v hore. Na jednej strane je to úžasný pocit byť sám v hore a nikoho nestretnúť, počúvať koncert lesných zvukov. To som už dávno nezažil. Na druhej strane tu musím ísť veľmi opatrne, lebo ak sa niečo ďalšie stane, som na to sám. Nebudem tu opisovať všetky moje pocity a myšlienky, to si nechávam pre seba, aj tak by nestačili ani štyri články na to. Skrátka, tu sa zastavil čas (odporúčam).

Z lesa vychádzam už skoro po tme. Vychádzam na asfaltovú cestu v Čičmianskej doline, asi kilometer pred obcou Čičmany. Na tie “pomaľované domčeky” už nemám “chuť” a ani dostatok svetla.

V prvých dvoch ubytovniach ma odbíjajú a tak dnes svoju hlavu skláňam v Penzióne Javorina. Tiež nemajú voľné, ale keď sa chce tak sa dá. A im sa chce. Dokonca aj večeru mi urobili, čo viac si môžem priať?

Pred spaním si ešte robím čaj a počúvam, na terase, jeleniu ruju z okolitých vrchov. Nechávam si pootvorené okno a pri tomto úžasnom koncerte zaspávam.

 

Je streda 19.9.2018, zobúdzam sa. Vstávam, pobalím sa a idem. Raňajky som si neobjednal, kvôli šetreniu času. Na obed chcem stihnúť vlak z mesta Nováky. Ešte pred odchodom si pozriem, teraz už za svetla, obec Čičmany a na raňajky si dávam sladké pečivo. Domčeky sú fajn. Presne ako z  pohľadnice, alebo fotografie. Síce ťažko, ale lúčim sa. Snáď sa sem niekedy opäť zastavím. Dnešný deň je ten jednoduchší a nudnejší. Vyšliapem si to do Zliechovského sedla a potom už mám iba dlhý zjazd až do obce Diviacka Nová Ves. Potom už len smer Nováky. Toto je asi najhorší úsek celej trasy, strašne veľa kamiónov a úzka krajnica, ale zvládam to bez problémov. Vlak stíham s prehľadom. Jediné v čom by mohol byť problém je výluka a treba v Chynoranoch prestúpiť do druhého vlaku. Našťastie mi to milá pani v okienku zistila.

Koniec dobrý, všetko dobré.

Ale toto je iba koniec cyklotúry, ak chceš vedieť viac o mojich aktivitách, dočítaš sa na tomto blogu.

 

Prikladám aj video s pár fotografiami, stačí ak klikneš a si v obraze:

 

 

 

 

 

*trasa na bikemap.net

 

Pridaj komentár