Cyklopúť Ružomberok – Litmanová 2017

Litmanová 2017

Ružomberok – Litmanová 2017

Púť sme absolvovali počas Babieho leta, boli sme dvaja, ja a Maťo, pokúsim sa Ti to opísať pár riadkami nižšie 🙂

 

18.10.2017

Ideme ranným vlakom do Ružomberka, odtiaľ už sa z nás stávajú pútnici na bicykloch.

Vlkolínec (718 m.n.m.) pôvodne nebol v pláne, ale vo vlaku sme sa dohodli, že navštívime aj túto zaujímavú podhorskú osadu. Je vyše 20 rokov zapísaná v UNESCO, videli sme už veľa fotografií Vlkolínca a tak zvedavosť nás sem priviedla. Prenádherné miesto, ak uvažuješ o jeho návšteve, vrelo Ti to odporúčam. Z Vlkolínca sme si to “pustili” dolu k ceste č. 59. Po nej pokračujeme až do Liptovskej Osady a potom smerujeme do horského sedla Prievalec (1100 m.n.m.).

Pri detskej ozdravovni Železnô si obliekame veci, ktoré znesú nápor vzduchu a valíme smer Partizánska Ľupča. Odtiaľ po ceste č. 18 do Liptovského Mikuláša, cesta mi pripomína Myjavské kopanice, hore a dole. Pri Uhorskej Vsi sme odbočili do Liptovského Jána a začali hľadať nocľah (to už je taká naša klasika). Ubytovali sme sa v hoteli Sorea, potom sme ešte vybehli von na halušky (to je tiež taká naša klasika) a spať.

19.10.2017

Po raňajkách, ktoré sme si objednali na hoteli, kvôli šetreniu času, sme vyrazili smerom na Liptovský Peter. Potom cez Pribylinu do Podbanského.

Podbanské (940 m.n.m.) je vlastne východiskový bod cyklistických trás do Tichej a Kôprovej doliny. Škoda, že oficiálne nie sú prepojené a možno našťastie. Maťo vedel už dávno o mojom pláne, vyšliapať na bicykli Tichú dolinu a tak bolo jasné, hneď od začiatku, ktorou dolinou pôjdeme.

Cyklotrasa má okolo 11 km a ide do výšky cca 1300 m.n.m., tam sa dá bicykel zamknúť a pokračovať ďalej peši, alebo sa vrátiť naspäť (páči sa mi aj tip na stránke hiking.sk, kde sa dohodli dva páry a prešli legálne Tichú aj Kôprovú dolinu, v podstate zamkli bicykle na konci trás a keď sa stretli, iba si vymenili kľúče od bicyklov). My sme zvolili druhú možnosť a vrátili sme sa naspäť. V podstate tá trasa, ako taká, bola naším cieľom (čo sa týka Tichej doliny).

Všetky tie vrchy okolo mi pripomínajú knihu Drak sa vracia od Dobroslava Chrobáka. Jej dej sa odohrával práve v týchto miestach. Ťažko sa mi odchádzalo z tejto doliny. Je v nej čistý a voňavý vzduch, ak neveríš, môžeš sa ísť presvedčiť na vlastnej koži.

Tu sa to nedá inak ako vychutnávať všetky tie krásy a popri tom pomaly klesať späť do Podbanského.

Štrbské Pleso (1346 m.n.m.) je ďalším bodom nášho dnešného plánu. Cesta k nemu je pre mňa náročnejšia ako do Tichej doliny. Mám tu krásne spomienky, v detstve som sem chodil na liečenie, mám to tu veľmi rád a nevadí mi to.

Na Štrbské Pleso sme dorazili už pri západe slnka. Urobím len jeden cvak na fotoaparáte, oblečieme sa na zjazd a pokračujeme. Po zjazde sa po známej ceste č. 537, presúvame do Tatranskej Lomnice.

Už je tma. Chvíľu nám robil spoločnosť jazvec, ktorý vybehol z pod tuje a bežal popri nás až kým kdesi nezmizol. Rozhodujeme, že sa ubytujeme v Smokovci v turistickom penzióne. Majú plno, nedá sa nič robiť, držíme sa plánu. Pokračujeme na Tatranskú Lomnicu a potom po ceste č. 540 do Veľkej Lomnice.

Ideme na “istotu” a prichádzame v úplnej tme, ale netušili sme, že tu prebieha výstavba. Všade, kde sa pýtame na nocľah, majú plno. Vraj kvôli robotníkom, možno za to “môže” aj blízka atrakcia, chodník korunami stromov v Bachledovej doline. Nevadí po viacerých pokusoch sme  mali šťastie a v pizzérii s  nápisom Villa Orchidea nám pomohol chlapík a hoci nemal voľné, postúpil nám kontakt na Penzión Rysy, pani domáca bola veľmi ochotná a ubytovanie bolo taktiež príjemné.

20.10.2017

Opäť šetríme čas a po skvelých raňajkách vyrážame vpred.

V Spišskej Belej zabočíme na Slovenskú Ves a potom 12% stúpaním do Magusrkého sedla (949 m.n.m.).

Zo sedla nasleduje dlhé klesanie až do Spišskej Starej Vsi a odtiaľ potom do Červeného kláštora. Zastavujeme sa v pltníckom prístave a dávame si pltnícke halušky. Pani v okienku nás nahovárala na plavbu plťkou. Vraj aj bicykle nám zoberú. Možno niekedy nabudúce aj pôjdeme, no dnes nie. Náš plán totiž bol, ísť po cyklistickej trase, popri Dunajci až do Lesnice.

Popri Dunajci sa bicykluje skvele, ideme akoby v tiesňavách. “Pretekáme” sa s pltníkmi, keď je slabší prúd, tak ich predbiehame a keď zosilnie (prípadne, keď fotografujem), predbiehajú oni nás.

Mávame si akoby sme boli jeden team. Je tu kopec cyklistov, treba dávať pozor aby náhodou neprišlo k úrazu. Predsa len okolie cyklistu strháva k tomu aby sa stále obzeral po tých krásach okolo seba.

Pri mieste, kde sa vlieva Lesnícky potok do Dunajca, zídeme z trasy a pokračujeme po ceste č. 3148 a smerujeme do Lesníckeho sedla (cca 700 m.n.m.). Bolo to celkom výživné, pripomínalo mi to miestami Tour de France. Po krátkej prestávke pokračujeme zjazdom dolu do Veľkého Lipníka. Slnko zapadá za obcou Stráňany.

Dáme skratku? Dáme. A dali sme 🙂

Niekde za Stráňanmi sme sa rozhodli pre skratku. Bolo to podľa mapy “len” cez dva kopce. Celkom “zaujímavé” je ísť v lese s postupným prechádzaním do tmy a chladu. Úplne “najlepšie” je zapadnúť do polovice kolesa v ílovitom bahne, ktoré precízne vymiesili kravy svojimi nohami. Aspoň viem prečo mávajú také špinavé nohy až po kolená. Keď som do toho ešte zapadol aj nohami po členky ž som mal na mále, aby som vybuchol.

Našťastie Maťo už vie ako na mňa a tak všetko dobre dopadlo. Nasadil som čelovku a ďalej (čo sa týka lesu) sme išli popri bicykloch. Pôda bola podmáčaná a tak moje od blata zašpinené topánky sa v nej aspoň trochu umyli.

Nechcem robiť reklamu, ale materiál goretex, z ktorého sú vyrobené, je naozaj funkčný. Nohy som mal celý čas v suchu. Dokonca aj neskôr, keď sme umývali môj zapadnutý bicykel a topánky v potoku, som mal sucho v topánkach. A keď už spomínam potok, v ňom sme sa očistili od tej najhrubšej špiny. Skoro som zabudol, ten potok o ktorom píšem, je ten Litmanovský.

Sme v obci Litmanová, je tma, zima, čistíme všetko od blata. Ešte sa musíme presunúť na miesto, kde chceme prespať túto noc. Je to prvá noc, keď spíme naozaj na 100% ako pútnici. Na pútnickej hore Zvir.

Po príchode na horu si každý, sám za seba, sadneme do kaplnky a odovzdávame svoje úmysly. V podstate sme už čas nesledovali, veď tma bola už pred tým ako sme sem prišli.

Spíme v spacákoch a na karimatkách. V noci sú počuť len zvuky lesa, pre niekoho možno desivé, ale pre nás je to tá najlepšia uspávanka …

21.10.2017

Ráno sme vstali a prekvapivo ani jednému z nás nebola v noci zima. Okrem toho, že nám bolo trochu zima na nohy, ale to sa neráta.

Kým sem nenabehli ďalší pútnici a po rannej hygiene, “obetujem” svoju zubnú kefku a dočisťujeme v potoku všetko, takmer do dokonalosti. Postupne prichádzajú pútnici, dávame si bicykle bokom a čakáme na sv. omšu.

Po sv. omši nám jedna rodinka povedala, že nás videli už ráno na kamere, že sa to dá sledovať online a vždy, keď sem idú si pozrú ako tu je. Bolo to od nich veľmi milé. Rozlúčime sa s nimi a sadáme na bicykle. Z obci Litmanová smerujeme do Starej Ľubovni a odtiaľ vlakom, s prestupom v Poprade, až domov.

My sme odišli a s nami odišlo aj Babie leto 🙂

 

Pridaj komentár