Mariazell 2018 (20. – 22.07.)

Mariazell 2018
Mariazell 20. – 22.07.2018
Ahoj po dlhšej dobe, tento rok to u mňa vyzeralo tak, že sa cyklopúti do Mariazellu z rodinných dôvodov ani nezúčastním. Nechcem o tom veľa písať, možno niekedy inokedy. Od júna mám všetky dni zliate ako keby do jedného. Nakoniec som predsa len išiel a neľutujem. Niečo málo sa podelím aj s tebou, pár slovami a videom nižšie.

1. Deň

Mariazell 2018 je už taká klasika. Chodíme autom k cyklotrase, niekde k Sankt Pölten. Odtiaľ bicyklami. Prvý deň je pred nami väčšinou stúpanie a tak si musíme rozložiť sily, aby sme vydržali až do cieľa. Tento rok nás bolo celkom dosť. Išli sme siedmi, v troch autách. Už to vyzeralo, že jedno auto sa bude musieť vrátiť. Bola to, v tej chvíli, neznáma porucha. Našťastie sme si pomohli a auto sme roztlačili a prišli až k cyklotrase. Potom ako sme sa vybalili, sme už mohli pokojne pokračovať iba na bicykloch. Všetci sme to prežili a po celodennej námahe sme prišli až k sestričkám v Mariazelli, do pútnickej ubytovni ubytovni Marienheim. Spali sme ako drevo.

 

2. Deň

Ráno na raňajkách sme si dohodli predbežný program a podľa možnosti sme sa ho držali. Výnimočne sme nešli cez deň pešo k Erlaufsee, ale bicyklami. Nakukli sme aj do kempu, kde sme bývali v začiatkoch cyklopútí do Mariazellu. Bolo to tam ako vždy útulné. Keď sme sa vrátili od jazera, dali sme si rozchod. Ja s Marekom sme vybehli na Kalváriu. Potom ešte urobiť foto baziliky z môjho obľúbeného miesta. Schyľovalo sa k búrke a tak sme si išli ešte rýchlo nakúpiť jedlo na večeru. Tradičná večera v záhrade sa nekonala. My by sme aj išli, ale počasie za nás rozhodlo. Nakoniec sme boli v spoločenskej miestnosti, na to určenej. Tam sme počuli zvony a zistili sme, že je procesia a tak po večeri sme sa pridali k hŕstke pútnikov. Potom som urobil zopár nočných záberov a išiel na izbu spať.

 

3. Deň

Ráno sme išli na sv. omšu a po nej na raňajky. Po raňajkách sme si povynášali bicykle a batožinu. Všetko sme si nasadili tak, aby sa nám išlo čo najpohodlnejšie a išlo sa. Ešte pred odchodom sme išli do Baziliky a potom tou istou cestou, ktorou sme prišli v piatok, po Traisental-Radweg až k autám. Zo začiatku sa síce viac stúpalo, ale potom už to bol dlhý zjazd. Ako to býva zvykom, aj teraz sa rozpršalo. Povedali sme si, že obednú prestávku si dáme až keď prestane pršať. Tak sa aj stalo a narazili sme na kamenný stôl a lavičky. Každý vyložil na stôl čo mal a hostina bola na svete. Keď sme dojedli, znova sa spustil dážď. Bolo to ako naplánované. Kiež by sa dalo všetko v živote takto naplánovať. Potom už len nabaliť veci do auta a cesta domov. Tak takýto bol Mariazell 2018.

 

Túto cyklopúť venujem zo srdca svojej milovanej Mamičke.

 

 

 

Pridaj komentár