Keď je jemný dážď

jemný dážď

V nedeľu 3. septembra bol celý deň jemný dážď. Až do poslednej sekundy som sa nevedel rozhodnúť, či ísť von. Definitívne som bol rozhodnutý, až keď som sadol na bicykel.

Hneď prvé “milé” prekvapenie bolo, že od vrchu Pezinská baba nebolo vidno Malé Karpaty, ako keby sa stratili. Čo už, keď som sa dohodol s Markom, tak už nechcem cúvnuť, to nechce ani on. Až na “štarte” sme zistili, že ani jednému sa moc nechcelo, ale každý z nás (dvoch) si myslel, že ten druhý chce ísť. Aby sme nezostali v hanbe, rozhodli sme sa, že pôjdeme aspoň na Slnečné údolie, nad Limbachom.

Do Slnečného údolie sme prišli bez ujmy na zdraví. Po skontrolovaní prameňa s názvom Frankovka, sme sa rozhodli našu potulku ešte aspoň trošku predĺžiť. Vrátili sme sa kúsok späť a po cyklo značke sme postupne vyšliapali a išli smerom na Tri kamenné kopce. Síce pršalo, ale cesta bola fajn prejazdná. Do západu slnka už nebolo ďaleko, nevadí, jednohlasne sme sa rozhodli, že pôjdeme aj na “Somára”. Na konci článku prikladám aj video z vrchu.

Z vrcholu sa nám otvorili krásne výhľady na Záhorie. Neboli sme dlho, chceli sme zísť dole ešte za svetla. Išli sme naspäť na Tri kamenné kopce a odtiaľ po asfaltke domov. Tam si treba dávať v závere pozor na rampu, ktorá môže v šere “spríjemniť” cyklistiku.

Cesta bola oddychová, lebo sme boli dvaja, nešli sme na výkon, ale skôr sme si užívali jazdu.

 

Pridaj komentár