Záruby 14.1.2018

Záruby

Záruby sú najvyšším vrchom Malých Karpát, napriek tomu, je to jeden z tých menej náročných vrcholov.

Chodievam na ne zo Smoleníc (autom, alebo vlakom). Tentoraz som sa vybral autom. Auto som nechal pri kostole a odtiaľ som išiel do doliny Hlboča.

Vlastne som nešiel hneď do doliny, našťastie som si spomenul, že nemám so sebou jedlo a pitie, tak som sa ešte zastavil kúpiť to najnutnejšie. Vrátil som sa a pokračoval smerom do doliny Hlboča po modrej turistickej značke, myslel som, že občasný vodopád nebude, ale dúfal som, že budú aspoň cencúle. Nie nič také sa nekonalo.

Nevadí, pokračoval som po modrej značke. Pri Vlčiarni som sa opýtal náhodných turistov, či boli na Zárubách a ako tam bolo, oni mi povedali, že snehu tam veľa nieje. Pokračoval som a cez Čertov žľab som prišiel až na Záruby.

Záruby sú úžasné, ako z rozprávky, čím si vyššie, tým krajšia je námraza na stromoch a v podstate na všetkom, presne pre tieto okamihy sem chodím.

Snehu bolo tak maximálne po členky, takže moje nové návleky som ani nevyberal 🙁 a to som ich chcel otestovať. Nevadí, neboli ani výhľady, bol som v inverzii. Chcel som sa zapísať do vrcholovej knihy, tá bola zamrznutá, dal som si sušienku a išiel som naspäť dole.

Pri Vlčiarni som však už nešiel do doliny Hlboča, pokračoval som po žltej k Smolenickému zámku.

Tam už bolo ľudí ako na Václaváku v Prahe, obišiel som ich cez lúky a išiel som rovno k autu, domov som už prišiel tesne pred zotmením.

Ďalší krásny deň za nami, čistá radosť 🙂

 

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

*trasa: wandermat.net

video: youtube/Záruby 14.1.2018

Pridaj komentár